A. Čulen na modlitbe za nepochované ľudské telá stiahnuté z kože: Tobiáš riskoval život aby mohol pochovať telá svojich súkmeňovcov.

Tobi chodil po všetky dni svojho života cestami pravdy a spravodlivosti

Kniha Tobiáš Biblia – Sväté písmo (Tob 1, 1-22)
Kniha o udalostiach zo života Tobiho, syna Tobiela, syna Ananiela, syna Aduela, syna Gabaela, syna Rafaela, ktorý bol synom Raguela z Asíelovho rodu z kmeňa Naftáli. Tobiho za čias asýrskeho kráľa Enemessara odvliekli z Tisby, ktorá leží južne od naftáliovského Kádeša v Hornej Galilei, do zajatia smerom na západ povyše Ašéru, na sever od Fogóru.

Pater K. Baran a Vdp. J. Kemp pri modlitbe sv. ruženca za nepochované ľudské telá v Inchebe
Ja, Tobi, chodil som po všetky dni svojho života cestami pravdy a spravodlivosti; dával som štedré almužny svojim bratom a ľudu, ktorý šiel spolu so mnou do zajatia v Ninive v asýrskej krajine. Keď som bol ešte celkom mladý, celý kmeň môjho otca Naftáliho v izraelskej krajine, mojej vlasti, odpadol od môjho otcovského Dávidovho domu a od mesta Jeruzalema, ktoré bolo zo všetkých kmeňov Izraela vyvolené na to, aby v ňom obetovali všetky kmene. Chrám ako Boží príbytok tam bol vystavaný pre všetky pokolenia a naveky posvätený.

Všetci moji bratia a dom môjho predka Naftáliho obetovali teľaťu, ktoré dal zhotoviť izraelský kráľ Jerobeám v Dáne a na všetkých vrchoch Galiley. Iba ja sám som často chodil na sviatky do Jeruzalema, ako celému Izraelu predpisuje večné prikázanie. Do Jeruzalema som nosil prvotiny z úrody a prvé mláďatá, desiatky z dobytka a z prvej striže oviec. Dával som to kňazom, Áronovým synom, na potreby oltára. Jednu desatinu z pšenice, vína, oleja, granátových jabĺk, fíg a iného ovocia som dával Léviho synom, ktorí konali službu v Jeruzaleme.

Druhý desiatok som šesť rokov predával za peniaze, potom som každoročne chodil a použil ich v Jeruzaleme. Tretí desiatok som dával sirotám, vdovám a prisťahovalcom, čo žili spolu s Izraelitmi. Prinášal som ho a dával som im ho každý tretí rok. Jedli sme z neho podľa nariadenia Mojžišovho zákona v tejto veci a podľa prikázaní, ktoré vydala Debóra, matka nášho starého otca Ananiela, pretože otec mi umrel a zanechal ma ako sirotu. Keď som dospel na muža, vzal som si ženu Annu z príbuzenstva nášho rodu. S ňou som splodil syna, ktorému som dal meno Tobiáš.

Keď ma odvliekli do zajatia do asýrskeho mesta Ninive, všetci moji bratia a krajania jedávali pohanské jedlá. Ale ja som si dával pozor a nejedol som pohanské jedlá. Pretože som celou dušou pamätal na svojho Boha, Najvyšší mi daroval milosť v očiach Enemessara, aby som si získal jeho priazeň. A tak som pre neho nakupoval všetko potrebné. Chodieval som do Médska a tam som pre neho nakupoval až do jeho smrti. V médskej krajine som u Gabaela, Gabriho brata, uložil mešce s desiatimi talentmi striebra.

Keď umrel Enemessar, stal sa namiesto neho kráľom jeho syn Sancheríb. Cesty do Médska prestali, ba do Médska som už nemohol cestovať. Za čias Enemessara som dával štedré almužny svojim bratom, tým, čo boli z môjho rodu. Chlieb som dával hladným a odev nahým. Ak som videl, že niekto z môjho rodu umrel a pohodili ho za múrmi Ninive, pochoval som ho. Tajne som bral a pochovával aj telá tých, ktorých kráľ Sancheríb zabil, keď sa vrátil po svojom úteku z Judska, v dňoch súdu, ktorý nad ním vykonal nebeský Kráľ za rúhanie, ktorého sa dopúšťal. Lebo kráľ vo svojom hneve usmrtil mnoho Izraelitov. Ja som kradol ich telá a pochovával. Sancheríb hľadal ich telá, ale nenašiel ich.

Keď však prišiel jeden Ninivčan a udal ma kráľovi, že ich pochovávam, skryl som sa. Keď som sa dozvedel, že kráľ o mne vie a že ma hľadajú, aby ma zabili, dostal som strach a ušiel som. Všetok majetok mi zhabali a mne neostalo nič, čo by nevyvlastnili v prospech kráľovskej pokladnice; ostala mi iba manželka Anna a syn Tobiáš. Neprešlo však ani štyridsať dní a kráľa zabili jeho dvaja synovia; tí ušli do hôr Araratu. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Esar-Chaddón. Ten ako zodpovedného za všetky hospodárske záležitosti kráľovstva ustanovil Achikara, syna môjho brata Anaela. On mal právomoc nad celou správou krajiny.

Achikar sa vtedy za mňa prihovoril a ja som sa vrátil do Ninive. Achikar bol totiž hlavný čašník, strážca osobnej pečate, správca krajiny a správca financií za asýrskeho kráľa Sancheríba. Esar-Chaddón ho znova vymenoval do týchto úradov. On bol teda z môjho príbuzenstva, bol mojím synovcom.

alianciazanedelu.sk/archiv/321